Štvrtok 23.4.2019, trištvrte na šesť večer a nás 23 statočných stojíme pri autobuse, kufre naložené a každý s veľkou taškou jedla, dečkou a vankúšom (v niektorých prípadoch aj s plyšovým tuleňom), nastupujeme a hádame sa o miesta, niektorými údajne zarezervované vopred. Keďže tento rok si nemôžeme dovoliť taký luxus ako minulý rok na výmenom pobyte v Annecy, nie každý má dvojsedadlo pre seba a niekde sa tlačíme po dvoch. Čaká nás celá noc cestovania – ťažká skúška pre naše mechúre, žalúdky a chrbtice. Užívame si posledné chvíle nevydýchaného vzduchu a po tom, ako sú prvé rezne otvorené a čísla zadelené (každý má svoje poradové číslo, ktoré nahlas vykríkne keď je na rade pri počítaní, aby sa čo najefektívnejšie zistilo kto chýba), vyrážame.
Po občasných hmlistých zastávkach na odpočívadlách a dokopy asi troch hodinách spánku prichádzame do francúzsko – nemeckého Štrasbourgu. Na väčšie spoznávanie mesta sa po prebdenej noci moc necítime, preto počas rozchodu väčšina z nás vyhľadá najlacnejšiu kávu a tradičný praclík. Veľmi na nás zapôsobila prehliadka európskeho parlamentu, vyhliadkovú plavbu loďou niektorí z nás dali aj v polospánku, absolvujeme nákupy a tešíme sa na posteľ v hoteli Cerise.
Ráno prepchatí raňajkami (švédske stoly = naše stoly) vyrážame tentokrát finálne do Bretónska, do mestečka Saint Pol de Léon. Svojich francúzov už poznáme z ich návštevy u nás, ale ich rodiny stále zostávajú veľkým otáznikom, preto ako sa blížime, krátime si čas konšpirovaním o možnom charaktere našich 'adoptívnych' rodín. Keď sa dostávame do blízkosti cieleného regiónu, pozorujeme, že nikde v dohľade nie je vidieť nijaký kopec, akoby niekto prešiel celý kraj parným valcom a s úsmevom spomíname na deň, keď sme zobrali francúzov u nás na výlet na Inovec a na ich zadýchané sťažnosti, že takéto prechádzky teda u nich nerobia. Večer zastavujeme pred lycée a v tme a (ako inak) v daždi sa snažíme každý nájsť svojho coress. Privítavame sa všetci tradične – bozkami na obe líca a odchádzame do našich nových rodín.
Nasledujúci týždeň spoznávame bretónsku kultúru, ochutnávame ich tradičné slané maslo a palacinky. Spoznávame mestá – Roscoff a Brest, zažívame plavbu loďou na blízky ostrov – L’Ile de Batz, kde si všetci požičiame bicykle a objavujeme jeho krásy zo sedla. S plnými topánkami piesku sme ochotní obetovať čokoľvek pre nájdenie čo najväčších mušlí a neustále bičovaní vetrom sa prechádzame po plážach. 'Kto sa v mori neokúpe, akoby v Bretónsku ani nebol.' sa stáva hlavným mottom nášho pobytu a zima nezima, 11 stupňová voda nás láka rovnako ako termále v Podhájskej a niektorí sa čvachceme počas týždňa aj štyri – päť krát (veľký obdiv, Diana, veľký obdiv). Ani sa nenazdáme a je čas rozlúčiť sa. S kuframi plnými magnetiek a hrnčekov dávame zbohom francúzskej bagetovej strave, ich mikrovlnkovej káve, raňajkovaniu zásadne bez tanierov, balenej vode, ale aj ich vo väčšine prípadov ústretovým a milým rodičom, domom pri pláži, slanému vzduchu a najlepším palacinkám na svete. Zážitky zostávaju navždy, kývame svojim francúzom a sľubujeme zostať v kontakte.
Cestou naspäť navštevujeme nádherné opátstvo Mont St. Michel a prespávame ešte v starobylom mestečku Troyes, v našom obľúbenom hoteli 'Premier classe' (haha), ktorý je nám známy už z nášho pobytu v Paríži a keďže počas tohto týždňa hneď traja naši spolužiaci mali narodeniny, vtesnáme ešte aj minioslavu so želaním od samého riaditeľa. Ráno z prehliadky mesta si moc neodnášame, pretože našu pozornosť zaneprázdňovala skôr rastúca zima a neustále nás bičujúci dážď, ešte nakúpime posledné francúzske bagety na cestu, víno pre rodičov a poobede zmoknutí oficiálne odchádzame domov. Spiatočná cesta nám rýchlo ubieha a keď sa nám už míňajú zásoby a škatuľa s týždňovými pagáčmi putuje do koša, na obzore sa rysuje Trenčiansky hrad.
Z Bretónska sme sa vrátili obohatení o recept na pravé palacinky a množstvo zážitkov, na ktoré by dve A4 určite nestačili. Ďakujeme pani profesorkám že to s nami zvládli a taktiež za ich výbornú organizáciu. Aj keď nevyšlo všetko tak, ako plánované, myslím si, že to robí tieto pobyty také nezabudnuteľné. Ďakujeme.
