Názov kurzu: Štruktúrovaná vzdelávacia návšteva škôl
Termín konania kurzu: 17. 03. 2019 - 23. 03. 2019
Miesto konania kurzu: Rejkjavík, Island
Aj učitelia sa vzdelávajú – ISLAND
Už niekoľko rokov počúvame na Slovensku o úspešnosti škandinávskych školských systémov, ktoré zapĺňajú popredné miesta v rebríčkoch vykazujúcich kvalitu vzdelávania. Kto z učiteľov by sa nechcel do týchto krajín pozrieť a zažiť fungujúce školstvo na vlastnej koži? Preto keď prišla možnosť zapojiť sa do projektu Erasmus+, vedela som, že mojím cieľom bude niektorá zo škandinávskych krajín. Island bol ideálnou destináciou, ktorá spája kvalitné školstvo s nádhernými prírodnými krásami.
Ostrovná krajina len s 360 000 obyvateľmi na severozápade Európy, medzi Grónskom a Veľkou Britániou. Na konci marca, keď sme si na Slovensku už užívali príjemné jarné počasie, na Islande snežilo, fučalo, teploty sa pohybovali okolo nuly, pocitovo aj hlboko pod nulou a bez rukavíc, čiapky, šálu a teplej bundy sa nedalo vyjsť na ulicu. Islanďania sú na to však zvyknutí, veď ich drsné podnebie majú vykompenzované vyhriatymi príbytkami, v ktorých za energie a vodu neplatia, pretože im tento luxus umožňujú bohaté zdroje vody a geotermálne pramene. Mimochodom, termálne kúpaliská patria k neodmysliteľným voľnočasovým aktivitám Islanďanov.
Mojich deväť dní na Islande bolo zameraných na zoznámenie sa s fungovaním školského systému a na spoznanie aspoň niektorých z množstva prírodných krás. Keďže mojím predmetom je angličtina, zaujímalo ma aj, ako prebiehajú hodiny angličtiny predovšetkým na strednej škole.
Spolu s viac ako 130 učiteľmi zo 16 krajín Európskej Únie sme, okrem prednášok o histórii Islandu a o islandskom školskom systéme, ktorý len nedávno prešiel významnou reformou, mali aj možnosť navštíviť niekoľko škôl priamo v hlavnom meste – Reykjavíku. Boli sme rozdelení do skupín podľa predmetu, ktorý vyučujeme aj podľa typu školy, na ktorej učíme.
Na všetkých školách, ktoré som navštívila, som bola očarená obrovským priestorom, ktoré školy využívali, výbornou vybavenosťou, či to boli odborné učebne, priestory na trávenie voľného času, telocvične na rôzne športové aktivity, vybavené kuchynky, kde sa študenti učili pripravovať pokrmy, učebne praktického vyučovania. Áno, deti na Islande sa učia pracovať s drevom, variť, šiť, pliesť, háčkovať. Bez rozdielu pohlavia. Školy nie sú zamerané na súťaženie medzi sebou, ide im skôr o všeobecný rozvoj každého dieťaťa a jeho uplatnenie v živote.
Stredné školy, ktoré pripravujú študentov na vysokoškolské štúdium, sú trojročné a študenti na nich študujú zvyčajne šesť semestrov. Väčšina týchto škôl je tzv. course-based, čo znamená, že študenti si vyberajú kurzy podľa svojich preferencií a za splnenie podmienok získavajú kredity. Majú povinné predmety – islandčinu, angličtinu, dánčinu, matematiku, telesnú výchovu a ´life skills´, čo sú zručnosti potrebné pre život vrátane finančnej gramotnosti. Ostatné predmety si študenti volia podľa toho, čo ich zaujíma a čomu sa chcú v budúcnosti venovať. Ak sa napríklad chystajú na univerzite študovať medicínu, vyberú si štúdium prírodných vied väčšej obtiažnosti a štúdium humanitných vied menšej obtiažnosti. Samozrejme, že každá škola disponuje školským psychológom, špeciálnym pedagógom, asistentmi učiteľa, zdravotníkom, knihovníkom, ktorý je zamestnaný v knižnici na plný úväzok. Študenti navštevujú knižnicu vo voľnom čase a knihovník pre nich pripravuje rôzne aktivity a súťaže. Angličtina je takmer rovnocenným jazykom ako materinský jazyk a deti s ňou rastú takmer od narodenia, pretože anglicky hovorené filmy nie sú dabované a aj množstvo kníh a študijného materiálu je možné zohnať len v angličtine. Ich úroveň angličtiny je taká dobrá, že na stredných školách sa už nevenujú gramatike, ale tvorivému písaniu, čítaniu a diskusii.
Školy si uvedomujú, že umenie je popri vzdelaní pre život každého človeka veľmi dôležité, preto súčasťou vyučovania sú aj hodiny hudby a dramatickej výchovy. Na školách panuje pohoda, priateľstvo, vyrovnané vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Mladšie deti trávia veľa času vonku, prestávky vo vnútri školy sú bez pedagogického dozoru na chodbách. Deti sú od útleho veku vedené k samostatnosti a zodpovednosti za seba. Islandský systém podporuje žiaka, jeho prirodzené nadanie, nenúti ho memorovať poučky, vyzdvihuje žiakove klady a nie jeho nedostatky.
Základnými piliermi vzdelania sú demokracia, tvorivosť, udržateľnosť, zdravie, rovnosť a široko chápaná gramotnosť. V niektorých školách študujú deti mnohých národností a materinských jazykov. Na začiatku sa im venujú špeciálni pedagógovia v špecializovaných učebniach a keď ich schopnosť dorozumieť sa v islandčine dosiahne požadovanú úroveň, zaradia sa do triedy k ostatným deťom.
Môj pobyt na Islande bol pre mňa nezabudnuteľným. Nielen čo sa týka premenlivosti počasia (každých päť minút iné), prekrásnej rozmanitej prírody, drsného oceána, ľadovcov, gejzírov, vodopádov a mesačných planín. Stretla som tam množstvo milých a otvorených ľudí, pre ktorých je angličtina samozrejmým cudzím jazykom, v ktorom sú schopní komunikovať a vždy sú ochotní poradiť a pomôcť. Veľmi obohacujúcim bolo aj stretnutie s učiteľmi z krajín EÚ a vzájomné vymieňanie skúseností zo života v našich krajinách a školách. A myslím si, že tak to má byť. Je dôležité stretávať sa s ľuďmi z rôznych kútov sveta, rozprávať sa, vymieňať si skúsenosti, hľadať, čo máme spoločné a čo rozdielne, otvárať myseľ novým možnostiam, rozširovať si obzory a obohacovať sa novými poznatkami. Aj o tom sú programy Erasmus+ a ja som vďačná, že môžem byť ich súčasťou.
