Štúdium na bilingválnej forme gymnázií má tak ako všetko svoje pre aj proti. Najväčší plus je jazyk,
ktorý sa v čase štúdia naučíte tak dokonale, že konkrétne ja som mala pocit, že sa po slovensky neviem ani poriadne vyjadrovať, kvôli oveľa menšej a oklieštenejšej slovnej zásobe zo slovenčiny. Ja k plusom radím aj fakt, že sme si osvojili určitú samostatnosť, čo sa týka písania prác, článkov, správ a diskusných príspevkov, pretože to bola časť učiva, na ktorom si profesorky, tak ako aj lektorky, veľmi zakladali a v čase štúdia by som nikdy nepovedala, že to raz budem radiť k plusom, no teraz, s odstupom času je to jednoznačne jedna z najdôležitejších zručností, ktoré potrebujem a s určitosťou viem povedať, že som sa to naučila práve na gymnáziu.Tým, že sme boli od malička kontaktovaní s frankofónnou kultúrou, každodenným stretnutím a komunikáciou s lektorkami z rôznych francúzskych regiónov dostali nám "neinvazívnou" :) metódou do hláv nejaké prvky fracúzskeho myslenia, či už sa to týka analytického a kritického myslenia henď po prvom prečítaní textu a vďaka početným výmenným pobytom sme získali aj istý pohľad do normálneho každodenného života,čo by sa mi tiež asi nepodarilo len tak hocijako.
No a samozrejme, jedno z najväčších plusov sú zážitky a milým prekvapením bola aj posledná stretávka:)
Keby som sa mala nejako vyjadriť k mínusom, asi by som ich tak veľa ako plusov nenašla, teda určite.
Ale keď už teda hľadáme mínusy, v prvých ročníkoch, keď sme ešte boli detičky, bolo veľmi tažké zmieriť sa s tým, že všetci ostatní končia o pol jednej a my sme boli v škole do pol 3 a veľmi tažko sa to kombinovalo s krúžkami a inými záujmovými aktivitami. Ďalším mínusom bolo, že asi po 5 rokoch nastala v našej triede menšia ponorková choroba,ale to asi v každej triede, ktorá bola spolu takú dlhú dobu.
Občas sme chytili nejakú pani profesorku, s ktorou bola ťažšia komunikácia a nebolo nijaké možné riešenie, pretože škola mala málo, alebo nijakého náhradného profesora na daný predmet, čo je celkom zrozumiteľná vec, pretože málo slovenských profesorov by sa dalo na učenie už dosť špecifických predmetov ako sú chémia, fyzika, matematika a biológiaa po francúzsky, a tak vznikalo dosť nedorozumení.
Aj keď je gymnázium v Trenčíne prírodovedne orientované, nie je pravda, že sa z neho nedá dostať na humanitne orientované smery ďalšieho štúdia. Viem minimálne o 5 ľuďoch, ktorí sú momentálne na práve a nie len na Slovensku, ale aj v Čechách, ďalej je to napríklad učiteľstvo francúzštiny, aby sme my, bývalí bilingválni študenti mali komu zveriť v budúcnosti svoje ratolesti, aby sa naučili tak dobre cudzí jazyk, ako my.
Treba však spomenúť aj početnú skupinu "manažérov" a budúcich inžinierov a informatikov a nakoniec, ako zlatý kliniec programu:), sú tu najväčšie intelektuálky, ktoré nás hrdo a so cťou zastupujú v Dijone na Science Politique, čo je jedna z najprestížnejších škôl v Európe.
Ja som sa zatiaľ úspešne predrala prvým ročníkom Bratislavskej vysokej školy práva, ktorá má na Slovensku momentálne najlepšie hodnotenia a odporúčania a nechcem ju nijako povyšovať nad štátne školy, ale je tu jeden evidentný rozdiel, a to nie v "zaplatených skúškach", ako si všetci myslia a verejne o tom tak hovoria, ale v prístupe profesorov, ktorí sú všetci veľmi ochotní pomôcť a naklonení rozhovoru a diskusii, s čím sa nedá stretnúť na štátnych školách. Nechcem tu hovoriť o tom, aká som spokojná a ako si neviem predstaviť študovať niečo iné, ale musím priznať, že mi francúzština veľmi chýba, a už som skúšala chodiť aj na nejaké večerné hodiny a krúžky, ale na všetkých som sa nudila a nevedela som čo od dobroty, lebo aj najpokročilejšie kurzy nie sú natoľko pokročilé, aby sa bilingválny študent nenudil. Jediné čo mi ako tak nahrádza styk s francúzštinou sú momentálne knihy, čo je tiež jedno z najpodstatnejších plusov bilingválneho štúdia.
Barbora Havierová, bývalá študentka
