Lucia Barteková
Vďaka Erasmus+ som mala príležitosť ísť do malého francúzskeho mestečka Yssigneaux. Moja cesta sa začala na začiatku januára, keď sme ja a moja spolužiačka išli autobusom do Francúzska. Cesta bola trochu zložitejšia, ale všetko sa dalo zvládnuť. Prvý týždeň v škole to bolo náročné porozumieť a zároveň sa aj rozprávať v realite s Francúzmi, no postupom času sa to len a len zlepšovalo. Dni boli veľmi dlhé keďže sme začínali o 8:00 a končili o 17:20. Stredy by som nazvala kľudnými dňami, lebo s
me končili na obed a potom sme mali voľno až do konca dňa. Cez jedny prázdniny som sa vrátila domov, no počas druhých som sa rozhodla zostať vo Francúzsku a rodina u ktorej som bývala ma vzala do francúzskeho mesta Nice a tam som ochutnala ich špecialitu. Po prázdninách som sa vrátila na internát a pokračovala som vo vyučovaní až do 7. júna. Rozhodla som sa ešte zostať vo Francúzsku pár dní a následne som odchádzala 11. júna zas a znovu autobusom domov. Cesta bola smutná, lebo som vedela, že sa už nebudem môcť vrátiť na gymnázium kde som študovala, ale zároveň som sa po dlhej dobe tešila na moju rodinu, kamarátov a kultúru. Keby môžem tak moje rozhodnutie určite zopakujem.
Barbora Beďatšová
Poslednú jeseň som vďaka Erasmu+ strávila vo francúzskom mestečku Saint-Flour nachádzajúcom sa v regióne, ktorý sa vyznačuje množstvom kráv, syra, bio-trhov a faktom, že skoro všetci bývajú na rozľahlom vidieku, a nemalá časť z nich dokonca na vlastných farmách. Páčilo sa mi, že keďže tu ľudia žijú jednoduchším spôsobom, tak sa netrápia zbytočnosťami, žijú život tak, ako príde, nemajú predsudky a sú veľmi otvorení. Vďaka och pohostinnosti som si na prostredie rýchlo zvykla a už po pár týždňoch som sa cítila, akoby si tu vytváram druhý francúzsky domov. A to hlavne cez víkendy, ktoré som trávila u nesmierne milej a aktívnej pani. Vďaka nej sme si obzreli nemalú časť či už francúzskej prírody, alebo typickej regionálnej architektúry. Ukázala nám také množstvo francúzskej aj zahraničnej kultúry, že zabudnúť na to sa, našťastie, nedá. Od rôznych podujatí a festivalov, cez trhy a filmové predstavenia až po návštevy u rodín z iných krajín sme toho zažili toľko, že mi to určite rozšírilo obzory aj vedomosti.
Týždne som naopak trávila na internáte, kde som sa teda viac-menej len chodila stravovať a spávať, keďže prevažnú časť dňa som strávila na vyučovaní na malom, no kvalitnom gymnáziu. Tým, že dokopy na ňom nebol veľký počet žiakov, sa všetci poznali, a to dokonca aj s učiteľmi. Keď sa konala nejaká školská akcia, všetci sa ukázali. Bolo tam vytvorené veľmi príjemné prostredie, v ktorom som sa aj ako cudzí žiak cítila vítaná a vedela som, že sa môžem na kohokoľvek obrátiť. Vytvorili sme si tu kamarátstva, ktoré pretrvávajú doteraz.
Táto skúsenosť mi dala nespočetné množstvo zážitkov, inšpirácie do života, nových pohľadov na svet, taktiež príležitosť osamostatniť sa a hlavne priestor na sebarozvoj. A plus, vďaka tomuto pobytu som spravila obrovský pokrok vo francúzštine, pretože som ju spoznala takú, aká naozaj je:)
Izabela Benianová
Erasmus+ Pobyt v Saumur, Francúzsko - Január/ Marec 2024
**Január**
Pomaly som vystúpila z vlaku, ktorý ma priviezol z letiska z Nantes do Saumuru, malebného mesta vo Francúzsku, ktoré sa malo stať mojím dočasným domovom. Prvých pár týždňov bol ako skok do ľadovej vody. Január bol náročným začiatkom, ale nie preto, že by školské prostredie bolo nevľúdne, bol plný výziev a prekážok. Problémová hostiteľská rodina, u ktorej som bola ubytovaná, mi neprinášala potrebnú oporu ani komfort. Každý deň bol bojom o prekonanie nielen jazykovej bariéry, no postupne som sa začala zlepšovať a získavať väčšiu sebadôveru.
Niekoľkokrát som sa ocitla v neočakávaných situáciách, ktoré ma zaskočili a nútili hľadať rýchle riešenia. Štúdium v cudzom jazyku bolo spočiatku výzvou, no vďaka priateľským učiteľom a kvalitnému vybaveniu školy Saint Louis sa tento proces stal tou príjemnejšou skúsenosťou. Nové prostredie mi ponúkalo množstvo podnetov a ja som sa snažila každým dňom čo najviac adaptovať a zlepšovať sa.
**Február**
S príchodom februára som pocítila nádej na zmenu. Moja hostiteľská rodina sa stále neukázala byť ideálnou, no odhodlanie zotrvať a ísť si za svojím cieľom vo vzdelávaní ma hnalo vpred. Nakoniec som dostala možnosť presťahovať sa do novej rodiny, ktorá mi poskytla viac pokoja a stability. Táto zmena priniesla nielen zlepšenie situácie, ale aj pokoj do mojej prípravy na vyučovanie a pokrytie základných ľudských potrieb.
Nové rodinné prostredie znamenalo i študijné prostredie, ktoré bolo oveľa priaznivejšie a ja som sa mohla naplno venovať svojmu vzdelávaniu. Každý deň som sa cítila istejšie a lepšie pripravená čeliť výzvam, ktoré mi Erasmus+ pobyt prinášal.
**Marec**
Marec sa niesol v znamení jazykovej zdatnosti, mnohého poznania a záverov zo zažitého iného kultúrneho prostredia, mentality i návrat domov, kde som si uvedomila, že som všetko zvládla. Mala som skvelú oporu v rodine, ktorá ma podporovala počas celého pobytu. Stala som sa úspešnou študentkou a získané zručnosti plánujem ďalej rozvíjať na medzinárodných konferenciách pre študentov stredných škôl. Tento Erasmus+ pobyt v Saumure bol pre mňa cestou plnou prekážok a úspechov, ktorá ma naučila veľa o sebe samej a o svete okolo mňa.
Lara Bošanská
V rámci projektu ERASMUS som si nenechala ujsť jedinečnú príležitosť absolvovať študijný pobyt vo Francúzsku v meste Cahors, navštevovať francúzsku školu a vyskúšať si nový školský systém i zlepšiť svoju francúzštinu počas štyroch mesiacov. Keďže som mala premiéru ako výmenný študent na tejto škole, moje obavy boli na mieste a očakávala som more problémov.
Po príchode do Francúzska mi srdce búšilo ako kladivo. Moje predsudky o Francúzoch sa však vyvrátili, prekvapili ma svojou prívetivosťou i ochotou pomôcť mi. V očiach sa mi zableskli iskričky nádeje, žeby predsa len tento pobyt mohol byť príjemný. Moje neisté pocity pomaly mizli a to aj vďaka hosťovskej rodine, postaršiemu páru, u ktorého som bývala. Pomohli mi s prvými dňami v novej škole prelomiť bariéry a adaptovať sa. Prvý týždeň vyučovania som bola vystrašená kvôli mnoho novým tváram, ktoré sa neskôr stali mojou každodennou rutinou. Učitelia boli ústretoví a snažili sa mi učivo čo najviac vysvetliť. Počas prvých dvoch mesiacov som sa snažila zvyknúť si na odlišný školský systém. Bifľovanie bolo zbytočné, keďže si naše vedomosti a schopnosť rozmýšľať overovali typom úloh ako problematické otázky alebo vysvetlením rôznych dokumentov. Osobne mi tento spôsob vyhovoval omnoho viac ako bifľovanie na písomku, všetko mi dávalo zmysel bez toho, aby som musela tráviť celé hodiny učením. Bolo zamerané viac na vedomosti uplatniteľné v praxi. Najväčší problém mi robil dejepis ktorým som nebola kamarátka ani na Slovensku a francúzština, v ktorej sme rozoberali zložité literárne diela, čítali Exupéryho, Zolu, Claire de Duras... a bola som nútená dokonca siahnuť po mojom básnickom pere. Naopak som našla záľubu v prírodných vedách a utvrdila si, akým smerom sa chcem uberať do budúcnosti. Môj neobľúbený predmet telesná výchova sa stala ešte menej obľúbeným po tom, čo sme v troch stupňoch behali po mokrom zablatenom ihrisku a zubaté slnko sa nám len posmievalo.
Francúzi za veľmi dôležité pokladajú stolovanie, dokážu si vychutnávať jedlo aj dve hodiny, čo má však prekvapilo, že aj keď sú takí gurmáni, na našom stole v hosťovskej rodine prevládali polotovary a sem tam na mňa pokukovala nejaká ta morská príšera. V škole som konečne mohla ochutnať lepší obed ako u nás v jedálni, výber bol medzi viacerými jedlami a aj keď som najskôr nechápala, ako si môžu nakladať študenti celý tanier, tak som to neskôr pochopila. Školu sme totižto končili medzi štvrtou a šiestou hodinou podvečer. Nečudo, že Francúzsko je krajinou s najväčším počtom vyučovacích hodín. Pondelky preto patrili moje obľúbené dni- škola do šiestej, doma o pol ôsmej, večera, sprcha a zrazu bolo deväť hodín.
Francúzi nemajú čas na mimoškolské aktivity, jedine v stredu, kedy sa škola končí skôr a cez víkend majú chvíľu času, ktorý by som osobne radšej využila na odpočinok a čas s rodinou.
Po jesenných prázdninách strávených doma som sa vrátila naspäť do Francúzska a ako čas plynul, na daný spôsob vzdelávania som si zvykla a posledné dva mesiace boli jednoduchšie a uplynuli ako voda. S hosťovskou rodinou sme chodievali na výlety a po toľkom čase sa stali mojou druhou rodinou. Taktiež mali dve mačky, jedna každé ráno o šiestej čakala pred mojimi dverami, kým vyjdem z izby. Ako sa blížil koniec pobytu, snažila som sa zohnať vysvedčenie, avšak nesprávne prečítali moju adresu na prihláške, a tak som pochádzala z Trenunu namiesto Trenčína.. Posledný týždeň som sa rozlúčila so spolužiakmi a učiteľmi. Profesor biológie upiekol koláč na rozlúčku, bolo to veľmi milé a práve kvôli tomu som nemala srdce mu povedať, že nemal chuť. Po rozlúčke s dočasným domovom a mačkami ma rodina odviezla na letisko, kde padlo pár slz. Už som len nedočkavo čakala na svoje lietadlo.
Táto skúsenosť sa pozitívne na mne podpísala a odporúčam ju aj ostatným študentom, netreba sa stresovať, nakoniec zistíte, že to nie je také zlé ako sa na začiatku mohlo zdať, a že sa vám v podstate otvorili dvere do sveta. Určite by som sa ešte do Francúzska vrátila, či už na ďalší študijný pobyt, vysokú školu či pracovne. Odniesla som si nové vedomosti, skúsenosť a hlavne priebojnosť, ktorá mi chýbala.
Vanesa Filová
Počas obdobia mojej mobility v rámci projektu Erasmus+ som sa pravidelne zúčastňovala vyučovacích hodín vo francúzskom jazyku, spoznávala som kultúru a mesto tým, že som navštevovala miestne kultúrne pamiatky, spoznávala miestnych ľudí, vďaka čomu som získala prehľad a zdokonalila sa v jazyku aj vďaka interakcii so študentmi. Taktiež som sa zúčastňovala športových aktivít v rámci školy.
V dôsledku účasti na mojej mobilite v rámci programu som získala najmä jazykové a komunikačné zručnosti vďaka každodennej interakcii so študentmi a profesormi. K tomu taktiež znalosti a vedomosti z oblasti výučbových hodín (prírodovedné a humanitné predmety). Naučila som sa novej kultúre a zvykom. Mobilita mi však umožnila taktiež zlepšiť sa v schopnosti prispôsobiť sa novému prostrediu a situáciám, riešeniu problémom, čím taktiež zodpovednosti, samostatnosti a sebadôvere. Pomohla mi naučiť sa lepšie si vedieť zorganizovať čas aktivity.
Som vďačná, že som mala možnosť zúčastniť sa mobility v rámci projektu Erasmus+, ktorý ma obohatil znalosťami a skúsenosťami v mnohých aspektoch.
Katarína Kubínyiová
Vďaka programu Erasmus+ som mala možnosť zažiť na vlastnú kožu štúdium v zahraničí, v mojom prípade vo Francúzsku v malom mestečku Yssingeaux v regióne Auvergne-Rhône-Alpes, na privátnej škole Lycée Saint-Gabriel. Počas mojich 5 mesiacov som bývala cez týždeň na internáte a cez víkendy som chodievala do rôznych rodín, nájdených školou, ktoré mi poukazovali rôzne zákutia a miesta, o ktorých by som sa sama nedozvedela. Aj keď Yssingeaux je malé mestečko, len so 7000 obyvateľmi, vždy sa dalo nejak zabaviť. Či už to boli aktivity, ktoré pre nás pripravila škola ako ples maturantov alebo hodina Aikida alebo naše samostatné objavovanie okolia. Keďže je školský systém vo Francúzsku úplne iný ako na Slovensku, bolo to pomerne ťažké si zvyknúť. Byť v škole od 8 do 17:20 nebolo vôbec ľahké a skoro celý môj deň som strávila v lavici v škole. Napriek tomu, každú stredu boli hodiny len doobeda, takže celé poobedie sme mali voľno alebo ste sa mohli prihlásiť na športový krúžok a stráviť váš voľný čas tam. Veľká výhoda našej školy bolo to, že bola v centre mesta a bolo veľmi ľahké sa všade dostať. Zažiť všetky tieto zmeny a zaradiť sa do úplne iného životného štýlu bolo napriek všetkým prekážkam veľmi obohacujúce, vždy keď som mala nejaký problém, tak pri mne stáli buď moji kamaráti, spolužiaci, učitelia alebo aj rodiny, ktoré ma cez víkendy ubytovávali. Najväčší pokrok, ktorý som si po týchto 5 mesiacoch všimla, bola moja úroveň francúzštiny, ktorá sa výrazne zlepšila, stratila som strach z rozprávania cudzím jazykom a naučila som sa mnoho hovorových a slangových slov, ktoré vás v škole nenaučia, ale sú esenciálne na plynulé dorozumenie sa počas každodenného života. 5 mesiacov utieklo ako voda, ale spomienky zostávajú navždy.
Ján Marušinec
Môj Erasmus - Mesto Saumur vo Francúzsku sa nesie v duchu romantiky, ktorá sa mieša s bohatou históriou a pôvabným okolím. Moje dobrodružstvo v Saumur začalo v septembri, keď som sa rozhodol ísť pozrieť cez program Erasmus tento malý kútik Francúzska. Prvý dojem, ktorý na mňa Saumur urobil, bol ten, že som sa ocitol v rozprávkovom mestečku. Malebné uličky s kamennými domčekmi a kvetinovými balkónmi zanechávali nezabudnuteľný dojem. Prešli sme okolo námestia Place Saint-Pierre, kde sa nachádza impozantný gotický kostol, a vstúpili sme do historického centra mesta. Pre milovníkov histórie je hrad v Saumur nevyhnutným bodom návštevy. Postavený v 10. storočí nad riekou Loira, ponúka úžasný výhľad na okolitú krajinu a je domovom Národného múzea jazdeckých umení. Prechádzka jeho hradbami ma vtiahla do minulosti, kde som si mohol predstaviť rytierov a ich epické bitky. Tento región je známy svojou krásnou prírodou, a Saumur nie je výnimkou. Jedným z nezabudnuteľných okamihov bolo aj prechádzanie starým trhoviskom, kde sme ochutnávali tradičné francúzske delikatesy. Výber syrov a čerstvé bagety robili každý obed výnimočným zážitkom. V Saumur sme si užívali nielen bohatú históriu, ale aj pôvabné kulinárske dobrodružstvá. Večery sme trávili všetci spolu pri stole. Jedol som miestne jedlá ktoré domáci varili sami. Atmosféra bývalého renesančného mesta sa dotvárala výnimočnou gastronómiou. Škola Saint-Louis bola tiež super. Vynikajúci učitelia a aj študenti. Všetci boli milí a ochotní. Mali sme aj dobrý kolektív zahraničných študentov. Bol som cez prázdniny aj v Paríži a aj v okolitých mestách na výletoch s rodinou. Dokonca ma prišli pozrieť aj moji slovenskí spolužiaci, ktorým som o tomto meste písal. Celkovo vzaté, pobyt v Saumur bol pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Mesto ponúka skvostnú kombináciu histórie, prírody a kultúry, ktorá z neho robí ideálne miesto pre každého, kto túži po autentickom francúzskom dobrodružstve. Preto každému kto chce ísť niekam na Erasmus, Saumur vrelo odporúčam.
Jakub Mikuš
Vďaka programu Erasmus+ som mohol po 2 rokoch štúdia na francúzskom bilingválnom gymnáziu vyskúšať štúdium na francúzskom gymnáziu. Strávil som 2 mesiace v maličkom meste Saint-Flour na juhu Francúzska a navštevoval som Lycée St. Vincent. Cez týždeň som bol ubytovaný na internáte a víkendy som trávil v hosťovskej rodine. Do Francúzska som sa vybral vlakom aby som ušetril na lietadle ale aj zažil niečo po ceste a zastavil sa po ceste na viacerých miestach. Po ceste som sa mohol zastaviť napríklad v meste Lyon, ktoré je známe pre svoje nádherné historické centrum. Keďže toto bolo prvýkrát čo som bol vo Francúzsku nevedel som čo očakávať a bol som príjemne prekvapený ústretovosťou ľudí. Najmä na začiatku pobytu som mal problémy ako každý s jazykom. Samozrejme trvalo chvíľku si zvyknúť na úplne iný režim ako doma a iné zvyky. Väčšinu dní sme mali školu do 17:40 a v stredy iba do 12:00 takže poobede sme mohli si buď oddýchnuť alebo ísť do mesta. Toto bolo úplne odlišné od gymnázia na Slovensku. Taktiež som si musel zvyknúť na život na internáte čo som ešte predtým nezažil. Okrem toho na škole sme mali bohatý výber mimoškolských aktivít, ktoré na Slovensku nemáme ako napríklad horolezectvo, lyžovanie, maľovanie a mnoho iných. Mal som šancu sa naučiť liezť na krúžku horolezectva a taktiež sa zúčastnil bedmintonového turnaja. V škole som taktiež mal možnosť mať aj nové predmety, ktoré som dovtedy nepoznal. Učitelia však boli vždy so mnou vždy trpezliví a pomáhali mi s hocičím aj keď mi bolo často skoro všetko nové a neznáme. Počas víkendov som spoznal aký je život vo francúzskej rodine, s ktorou som cestoval po celom regióne Francúzska, kde som bol. Videl som mnoho pamiatok a skutočne som mohol sa ponoriť do hĺbky do francúzskej kultúry a života. Navštívil som napríklad hrad Alleuze, hrad Ternes, mesto Aurillac, slávny most Garabit, kúpeľné mesto Chaudes-Aigues a mnoho iných lokalít. Taktiež som spravil interview s francúzskym lokálnym novinárom a takto dal mojej francúzštine najväčšiu skúšku doteraz. Na konci pobytu ma prišla vyzdvihnúť moja rodina a mohol som im ukázať Francúzsko už ako taký domáci. Tento pobyt mi pomohol náramne zlepšiť moje jazykové schopnosti. Ako som spomínal problémy s jazykom na začiatku pobytu rýchlo zmizli a dokázal som plynulo komunikovať. Snažil som sa toho vyskúšať najviac ako sa dalo a získal som mnoho vedomostí aj praktických zručností. Pobytom som nadobudol oveľa vyššiu sebestačnosť, sebavedomie a schopnosť riešiť nepredvídané problémy na mieste. Samozrejme počas pobytu som mal aj možnosť stretnúť mnoho nových ľudí a získať priateľstvá na celý život. Veľmi som si užil môj pobyt a veľmi odporúčam dlhodobý zahraničný pobyt všetkým študentom a myslím si že život a cestovanie v cudzej krajine Vás naučí ešte viac ako len sedenie v škole na Slovensku. Napriek tomu že počas takéto pobytu je aj mnoho výziev a niekedy to môže byť aj vyčerpávajúce tak sa to určite oplatí. Tento pobyt ma len povzbudil ísť na pobyt do zahraničia aj nabudúce niekedy, keď budem mať šancu.
Jakub Zboray
Volám sa Jakub Zboray a prvý semester tretieho ročníka na francúzskej bilingválnej sekcii Gymnázia Ľudovíta Štúra som strávil vo Francúzsku, v Annecy. Táto nezabudnuteľná skúsenosť bola možná hlavne vďaka programu Erasmus+. Počas môjho štvormesačného pobytu pod Alpami som študoval na Lycée Charles Baudelaire, kde som nielen spoznal nových priateľov, ale aj pedagógov, ktorí mi ukázali ako prebieha štúdium vo Francúzsku, jeho špecifiká. Profesori na lýceu boli pedantní, ale zároveň veľmi milí. Výnimočne aj privreli očko, najmä keď zistili, že francúzština nie je môj rodný jazyk. Francúzski profesori majú vo zvyku robiť jednu z mnohých dobrých vecí: v referátoch, testoch a esejach zanechávajú každému z nás osobný komentár k našej práci. Veľmi si to vážim, pretože mi to pomáha zlepšovať sa a lepšie sa učiť na vlastných chybách nielen v predmete, ale aj v jazyku.
Počas môjho pobytu som spoznával francúzsku krajinu a kultúru, ochutnával som ich lokálne špeciality a objavoval zákutia malebného podalpského mestečka s krištáľovo čistým jazerom a utešenými kanálmi predierajúcimi sa pomedzi starobylé budovy v centre mesta. Nie nadarmo má Annecy prezývku francúzske Benátky.
Ak máte možnosť a vôľu, veľmi vrelo Vám odporúčam ísť na pobyt do zahraničia, pretože je to nesmierne cenná životná skúsenosť, počas ktorej sa nielen zlepšíte v jazyku, zažijete mnoho nového, ale zároveň spoznáte ľudí, ktorí Vám touto cestou necestou pomôžu prejsť.
