Bilingvál. Ako desaťroční sme toto slovo s hrdosťou oznamovali každému známemu aj neznámemu človeku. Všetci sme rozprávali, že sa chystáme študovať na bilingválnom francúzsko-slovenskom gymnáziu, avšak povedzme si úprimne, nikto poriadne netušil, čo to vlastne znamená. Vidina výletov za hranice Slovenska však bola dostatočnou motiváciou. Keď sa na to pozerám spätne, musím povedať, že počas najbližších ôsmych rokov sa táto vidina aj premenila na realitu, určite to nebol žiaden klam alebo zavádzanie. Poďme však pekne od začiatku.
Náš osemročný gymplácky život by som rozdelila na dve hlavné obdobia. Prvé štyri roky, teda prima až kvarta, a potom druhá polovica, od kvinty po oktávu. Začiatok samozrejme nebol najľahší. To však nie je nič prekvapujúce, nabehnúť do stredoškolského systému štúdia ako malé dieťa vyžaduje určitú námahu. Ale zvykli sme si, tak ako nám po pár týždňoch nerobilo problém oslovovanie profesorov, tak sme sa aj naučili zvládať väčšie množstvo učiva a vyberať si z neho to najpodstatnejšie. Hlavnou a neoddeliteľnou časťou našich začiatkov na gymnáziu bola francúzština. Od úplných základov a opakovania slovíčok ako „bonjour“ sme sa po štyroch rokoch dostali k absolútnemu vrcholu francúzskej gramatiky a nemali sme problém dorozumieť sa v akejkoľvek situácii. Sedem hodín francúzštiny za týždeň vrátane konverzácie s francúzskym lektorom naozaj spravil svoje. K tomu pridajme výmenu s maďarskými študentmi taktiež bilingválneho gymnázia, výlet do Paríža, neskôr aj výmenu v Cran-gévrier s Francúzmi v našom veku a je to jasné.
Ani sme nevedeli ako a prehupli sme sa do druhej polovice štúdia. Tento zlom bol významný nie len z hľadiska prechodu už na skutočné gymnázium, ale obrovský prínos mal aj pre náš kolektív. Od začiatku nebol problém vychádzať v našej triede, každý si mal s každým čo povedať. Avšak od kvinty sa spustila aj vlna triednych opekačiek a iných podobných akcií, ktorá zabezpečila množstvo zážitkov postačujúce na celý život. Vytvorila sa taká naša väčšia rodina, ktorá bude určite pretrvávať aj počas nasledujúcich rokov. Veľa ľudí sa nás pýtalo, ako je len možné, že sme zvládali učiť sa biológiu, fyziku, chémiu a matematiku po francúzsky. A dokonca z týchto predmetov ešte aj maturovať! Nehovorím, že to bola najjednoduchšia vec na svete, ale roky driny všetkých možných pravidiel tohto jazyka nám vytvorili dokonalý podklad na bezproblémové zvládanie prechodu už na ten pravý bilingvál. Treba dodať, že tieto francúzske predmety boli hlavne o rozmýšľaní. Vôbec nešlo o sústavné memorovanie poučiek, skôr naopak, tu sme sa naučili rozmýšľať, pozrieť sa na vec do hĺbky, zhodnotiť ju a dospieť k vhodnému riešeniu.
A práve toto je jeden z najväčších prínosov do života, ktoré mi naše gymnázium dalo. K tomu samozrejme ovládam francúzštinu na vysokej úrovni, nesmiem zabudnúť ani na výbornú znalosť ďalšieho jazyka- angličtiny, získala som skvelých kamarátov, spoznala motivujúcich profesorov. Či by som sa na to dala znova? Jednoznačne. Stojí to za to.
