Čo mi dalo gymnázium? Bilingválne? Osemročné?
V prvom rade veľa vedomostí. Nie, nie som z tých, ktorí si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta, zastávam skôr sokratovské „viem, že nič neviem". Proste chcem len toľko povedať, že po odchode z gymnázia, pri pozorovaní mojich súčasných kamarátov a spolužiakov na VŠ mám dojem, že my gympláci máme ozaj veľmi široký okruh vedomostí, či už z jazyka, prírodných alebo spoločenských vied atd'., vidíme súvislosti, sme takpovediac „univerzálni" a to má veľa výhod! No ale, veru, niekedy ani nie. Poznáte to - odborník vie všetko o niečom, laik zas vie niečo o všetkom... Je to relatívne.
No a bilingvál to je skvelá vec! Toto som si na gympli tiež ešte dobre neuvedomoval, ale pravdou je, že väčšina ľudí nevie ani zďaleka hovoriť cudzím jazykom tak dobre, ako viem ja. Aj ked' nás tá franina veľakrát stála kopu nervov, myslím, že to stálo za to. Tí z vás, ktorí si myslíte, že je zbytočné učiť sa cudzie jazyky, veľmi sa mýlite! Jazyk ako nástroj myslenia neslúži len na komunikáciu medzi ľudmi, ale zároveň odzrkadluje ich mentalitu, spiritualitu, históriu aj kultúru - jazyk je vedomím spoločnosti, odhaľuje svet a pravdu. Samozrejme len tým, ktorí ich chcú odhaliť. Haha - aj toto je relatívne.
Gympel mi dal ešte niečo. Teda, presnejšie povedané, tých osem rokov na gympli mi dalo TO niečo, čo ale neviem presne definovať. Jedna moja kamarátka tvrdí, že osemročný gymplák sa dá hneď rozoznať od klasického štvorročného gympláka. Nie som si istý, ale možno to súvisí s faktom, že už od desiatich rokov sme fungovali na stredoškolských princípoch, že sme osem dlhých rokov trávili deň čo deň s tými istými ľudmi, videli sme, ako sa vyvíjame a meníme z detí na dospelých a toto všetko sme si pri záverečnej až priveľmi uvedomovali. Teda aspoň ja (je to relatívne).
No a v neposlednom rade mi GLŠ dalo to, čo dostanete asi na každej inej strednej škole. Rozhodne to nechcem bagatelizovať - myslím tie nezabudnutelné zážitky, z ktorých niektoré by sme určite radšej zabudli, myslím na tú občasnú strašnú nudu, ale inokedy ohromnú zábavu, myslím na všetkých priateľov i nepriateľov, „dobrých" i „zlých" učiteľov, úspechy i neúspechy, myslím na počiatocné skeptické obavy o to, čo malo príst a zároveň myslím na množstvo krásnych spomienok na to, čo nakoniec bolo. Veru, často myslím na strednú školu... Avšak aj to je relatívne, haha!
Avez-vous compris? En tout cas, le soleil luit pour tout le monde! ;-)
Peter Sáska, absolvent
