Keby mi dnes niekto položil otázku, čo pre mňa znamená bilingválne gymnázium, tak by istotne odpovedala: Najlepšia voľba v živote.
Klamala by som však, ak by som tvrdila, že som s tým nemala veľakrát chuť „praštiť“, no potom som si spomenula na našu skvelú triednu posádku a bolo rozhodnuté...
Aj keď celá moja bilingválna púť začala v Banskej Bystrici na 5-ročnej bilingválnej forme, po takmer 3 rokoch sa mi akosi zacnelo a vrátila som sa domov. S obrovskými obavami ako dopadne môj prestup do už zabehnutej triedy na 8-ročnej forme som vo februári prišla na Gymnázium Ľ. Štúra. No úsmevné prvé stretnutie s triednou, ktorej prvá veta k mojej osobe bola: „Vyriešila si mi nočnú moru so stužkovou!“ a celou triedou ma mierne upokojilo. Áno, začiatky boli ťažké, no po čase som bola pasovaná za triednu maminu a tým pádom za riadneho člena kolektívu. Prišli nové priateľstvá, rozhovory pod lavicou, prestávkové prechádzky do bufetu či obľúbené kávičkovanie Pekná predstava, že? Všetko však bolo popretkávané nechápavými pohľadmi nad francúzskym učivom, stresovaním pred písomkami, enormnými stohmi papierov, občasnými zlými známkami a upadaním do miernych depresií....
Prvý veľký pocit zadosťučinenia prišiel v podobe zvládnutej maturity z francúzštiny. Veď koľko mladých sa môže pochváliť takmer dokonalou franinou? Toto leto cestujem do Francúzska hádam už po stýkrát (škola, práca, dovolenka, výlet...) a mnohí ma pokladali za rodenú francúzku. Začala som čítať francúzske knihy a tak som sa do toho zamilovala, že keď som minulé leto letela z Francúzska domov, mala som nadváhu takmer 5 kg. Vďaka knihám čo som si trepala domov
Analyzovanie knižných úryvkov z 18.storočia či filozofických listov, písanie niekoľkostranových francúzskych dizertácií, tak tým sa môže pochváliť naozaj málokto. Že nám neostával žiaden voľný čas?
Úprimne povedané, viac mimoškolských záujmov som nemala ani na základke. Väčšinou mi stačili na učenie 10 minútové prestávky alebo hodina pred spaním. A maturita bola viac než úspešná. Naša trieda bola jediná zo všetkých bilingválov, z ktorej sme všetci! zmaturovali.
Nechcem, aby to vyzeralo, že bilingvál je úplne najgeniálnejší. To určite nie. Boli aj hádky s profesormi, boli aj zlé známky, krik či plač. Bolo to náročné a našli sme sa aj na konci síl. No mne vždy pomohli spolužiaci. Ako povedal pán riaditeľ: „Zmeska, ktorú len tak nevyskladáš...“ Mal absolútnu pravdu. Smiech, zážitky, slzy, chaty, výlety, víkendy, hádky....To všetko sme my. Ľudia, na ktorých som sa mohla a vždy môžem obrátiť s hocijakým trápením či radosťou. Iné triedy sa po maturite už viac nestretnú. My sme po maturite a celé leto preplnené spoločnými akciami.....
Neviem, či je pri rozhodovaní kam na strednú školu, bilingválne gymnázium tá najlepšia voľba. Náročnejšiu školu asi nepoznám. Určite je to však tá najzaujímavejšia a najnezabudnuteľnejšia skúsenosť, akú som zatiaľ zažila. Vrelo ju však odporúčam každému kto miluje jazdu na horskej dráhe s tým úžasným pocitom prekonania samého seba, ktorý ho čaká na konci....Presne taký adrenalín je totiž toto gymnázium
